Vedci nedávno vyzdvihli jeden z najťažších meteoritov, aké boli kedy objavené v Antarktíde, ako aj štyri ďalšie zamrznuté vesmírne kamene, ktoré pravdepodobne dopadli na ľadový kontinent pred tisíckami rokov.
Výskumníci našli miniskládku meteoritov na povrchu modrej ľadovej zóny Nilsa Larsena neďaleko belgickej stanice Princess Elisabeth Antarctica. Z piatich meteoritov vynikal kameň veľkosti melóna, ktorý vážil neuveriteľných 16,7 libier (7,6 kg). Zo 45 000 meteoritov objavených v Antarktíde bolo len približne 100 takých ťažkých ako táto kozmická delová guľa.
"Pri meteoritoch nemusí nevyhnutne záležať na veľkosti a dokonca aj malé mikrometeority môžu mať neuveriteľnú vedeckú hodnotu," uviedla v tlačovom vyhlásení (otvorí sa v novej záložke) vedkyňa z expedície Maria Valdesová (otvorí sa v novej záložke) , meteoritologička z Fieldovho múzea v Chicagu. "Ale samozrejme, nález veľkého meteoritu, ako je tento, je vzácny a naozaj vzrušujúci."
Meteority sa našli na povrchu ľadu začiatkom januára, ale na Zem nedopadli nedávno. Namiesto toho boli vesmírne kamene pravdepodobne pochované v ľade tisíce rokov a vynorili sa až po tom, čo ich pohyb ľadovcov vyniesol späť na povrch. Keďže však boli meteority pod ľadom chránené pred zrážkami, vetrom a vzduchom, boli podľa vedcov stále dokonale neporušené.
"Objekty pochádzajú z pásu asteroidov [nachádzajúceho sa medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera] a pravdepodobne spadli do antarktického modrého ľadu pred niekoľkými desiatkami tisíc rokov," povedal vedec expedície Ryoga Maeda (otvorí sa v novej záložke) , doktorand na Slobodnej univerzite v Bruseli, pre belgickú spravodajskú stránku The Brussels Times (otvorí sa v novej záložke).
Za normálnych okolností musia vedci prehľadávať ľadové kryhy v nádeji, že narazia na meteorit. Výskumníci však mohli zúžiť svoje hľadanie vďaka štúdii uverejnenej 26. januára 2022 v časopise Science Advances (otvorí sa v novej záložke) , ktorá použila satelitné údaje a typ umelej inteligencie nazývaný strojové učenie na identifikáciu častí Antarktídy, kde je pravdepodobnejšie, že sa na povrch dostanú zhluky meteoritov. Práve v jednom z týchto horúcich miest boli objavené novoobjavené meteority.
Ale aj keď sme mali k dispozícii konkrétnu lokalitu na hľadanie, hľadanie meteoritov si vyžiadalo veľa práce. "Realita v teréne je oveľa ťažšia ako krása satelitných snímok," uviedla vedúca vedkyňa expedície Vinciane Debaille (otvorí sa v novej záložke) , geochemička zo Slobodnej univerzity v Bruseli.
Tím pokryl veľkú plochu, ktorá bola posiata ďalšími nemeteoritovými kameňmi podobných tvarov a veľkostí. Výskumníkov neustále klamali "meteority-krivdy", ktoré vyzerali podobne ako vesmírne kamene, ale boli oveľa ľahšie a pochádzali zo Zeme, uviedla CNN (otvorí sa v novej záložke).
Vzorky meteoritov zozbierané počas expedície boli odoslané do Kráľovského belgického inštitútu prírodných vied v Bruseli, aby boli riadne rozmrazené a analyzované, ale každý vedec z expedície si podľa vyhlásenia odniesol aj vzorky potenciálneho meteoritického prachu, ktoré zozbieral z okolia spadnutých vesmírnych skál, na vlastný výskum.
Expedícia ako prvá prehľadala jedno z potenciálnych ohnísk meteoritov, na ktoré upozornila satelitná štúdia z roku 2022. Úspech tímu naznačuje, že štúdiu by mohli využiť ďalší výskumníci na získanie ešte väčšieho počtu zamrznutých úlomkov meteoritov. V štúdii vedci odhadli, že na povrchu ľadu by mohlo čakať až 300 000 meteoritov, čo znamená, že doteraz bolo nájdených len približne 15 %.
Tím expedície dúfa, že sa podarí nájsť ďalšie meteority, ktoré nám pomôžu dozvedieť sa viac o našom vesmírnom susedstve.
"Štúdium meteoritov nám pomáha lepšie pochopiť naše miesto vo vesmíre," povedal Valdes. "Čím väčšiu vzorku meteoritov máme, tým lepšie môžeme pochopiť našu slnečnú sústavu a tým lepšie môžeme porozumieť sami sebe."
