Úvod
Najchladnejšia teplota, aká bola kedy na Zemi zaznamenaná, bola mínus 128,56 stupňov Fahrenheita (mínus 89,2 stupňov Celzia), ktorú zaznamenali 21. júla 1983 na antarktickej stanici Vostok.
Je to vážne suché
Suché údolia Antarktídy sú najsuchším miestom na Zemi s nízkou vlhkosťou a takmer žiadnou snehovou alebo ľadovou pokrývkou.
Je tu veľa vetra
Antarktída je v priemere najveternejším kontinentom. Vietor na niektorých miestach kontinentu môže dosiahnuť rýchlosť 200 míľ za hodinu (320 km/hod.)
Je to veľké miesto
Antarktída je piatym najväčším kontinentom.
Je tu veľa ľadu
Antarktický ľadový príkrov je najväčšou samostatnou masou ľadu na Zemi.
Antarktída je ľadová krajina
Približne 98 % Antarktídy (otvorí sa v novej karte) pokrýva ľad.
Uchováva veľké množstvo sladkej vody
V Antarktíde sa nachádza približne 60 % sladkej vody na našej planéte (otvorí sa v novej záložke) a 90 % sladkovodného ľadu (otvorí sa v novej záložke) .
Rozpúšťa sa
Ak by sa západoantarktický ľadovec úplne roztopil, podľa niektorých odhadov by sa priemerná hladina svetového oceánu zvýšila o 16 stôp (5 metrov) (otvorí sa v novej záložke) .
Ľad je hrubý
Priemerná hrúbka antarktického ľadu je približne 1,3 míle (2,1 kilometra) (otvorí sa v novej karte) .
Je väčšia ako USA.
Vrátane ostrovov a pripojených plávajúcich ľadových plôch má Antarktída rozlohu približne 5,4 milióna štvorcových míľ (14 miliónov štvorcových kilometrov), čo je približne jedenapolkrát viac ako Spojené štáty.
Rossov ľadový šelf je najväčší
Najväčším z antarktických ľadových šelfov (plávajúcich ľadových jazykov) je Rossov ľadový šelf, ktorý meria približne 182 000 štvorcových míľ (472 000 štvorcových kilometrov) štvorcových kilometrov).
Sú tu pochované hory
Gamburské pohorie v Antarktíde je pásmo strmých vrcholov, ktoré sa dvíhajú do výšky takmer 9 000 stôp a tiahnu sa 750 míľ (1 200 km) naprieč vnútrozemím kontinentu a sú úplne pochované pod ľadom až do výšky 15 750 stôp (4 800 m).
Jazero je ukryté pod ľadom
Pod antarktickým ľadom sa ukrýva aj celé jazero: Vostok je nedotknuté sladkovodné jazero, ktoré je pochované pod 2,5 míľami (3,7 km) pevného ľadu. Je veľké asi ako jazero Ontario a je najväčším z viac ako 200 tekutých jazier roztrúsených po celom kontinente pod ľadom.
Trhlina by mohla konkurovať Veľkému kaňonu
Počas expedície v rokoch 2009-2010 bola pod antarktickým ľadom objavená trhlina, ktorá by mohla konkurovať Veľkému kaňonu. Má šírku približne 10 km a dĺžku najmenej 100 km, prípadne je oveľa dlhšia, ak siaha až do mora. V najhlbšom mieste sa tiahne takmer míľu (1,5 km) nadol.
Je tu veľká priepasť
Transantarktické pohorie rozdeľuje kontinent na východnú a západnú časť. S dĺžkou 2 000 míľ (3 200 km) je Transantarktické pohorie jedným z najdlhších pohorí na Zemi.
Vinsonov masív je najvyšší bod Antarktídy
Najvyšším bodom Antarktídy je Vinsonov masív s výškou 16 050 stôp (4 892 m).
Má aktívnu sopku
V Antarktíde sa nachádza Mount Erebus, najjužnejšie položená aktívna sopka na našej planéte, v ktorej sa nachádzajú jediné lávové jazerá na Zemi s dlhou životnosťou.
Bola objavená náhodou
O existencii Antarktídy sa na Západe nevedelo až do roku 1820, keď bol tento kontinent prvýkrát spozorovaný. (Až o 20 rokov neskôr sa potvrdilo, že ide o kontinent a nie len o skupinu ostrovov.) Nedávny výskum však naznačuje, že obyvatelia tichomorských ostrovov mohli "objaviť" najjužnejší kontinent už 1100 rokov predtým.
Roald Amundsen bol prvý na južnom póle
Nórsky bádateľ Roald Amundsen ako prvý človek dosiahol južný pól. Predbehol anglického bádateľa Roberta Falcona Scotta tým, že dorazil 14. decembra 1911 a vztýčil nórsku vlajku.
Kontinent sa venuje mierovému výskumu
Zmluva o Antarktíde bola podpísaná 1. decembra 1959 po viac ako roku tajných rokovaní 12 krajín. Kontinent je podľa nej určený na mierové výskumné aktivity. V súčasnosti zmluvu podpísalo 48 štátov.
Existuje množstvo výskumov
Podľa údajov Rady manažérov národných antarktických programov z roku 2009 prevádzkuje takmer 30 krajín viac ako 80 výskumných staníc na celom kontinente.
Je obsadená celoročne
Na Antarktíde je celoročne prítomných viac ako 5 000 výskumníkov (otvorí sa v novej záložke) v hlavnej letnej výskumnej sezóne a v zimnej sezóne ich počet klesá na približne 1 000.
Je neobývaná
Na Antarktíde nežije žiadna pôvodná populácia ľudí.
V Antarktíde sa rodia deti
V januári 1979 sa Emile Marco Palma stal prvým dieťaťom narodeným na najjužnejšom kontinente. Argentína vyslala Palmovu tehotnú matku do Antarktídy v snahe získať časť kontinentu. Odvtedy sa ich narodilo viac.
Felicity Astonová prešla na lyžiach Antarktídu
Britská výskumníčka a meteorologička Felicity Astonová ako prvá osoba v histórii prešla na lyžiach cez Antarktídu poháňaná len ľudskými svalmi. Od konca roka 2011 do začiatku roka 2012 prešla 1 084 míľ (1 744 km) (otvorí sa v novej záložke) za 59 dní.
Je to turistické miesto
Podľa Medzinárodnej asociácie prevádzkovateľov zájazdov do Antarktídy navštívilo v roku 2011 Antarktický polostrov takmer 20 000 turistov.
Antarktída má niekoľko tmavých nocí
Podobne ako Arktída na severe, aj väčšina Antarktídy je počas zimných mesiacov úplne tmavá. Vzhľadom na sklon Zeme počas austrálskej zimy slnko počas celej zimy, od jesennej do jarnej rovnodennosti, mizne pod obzorom.
V letných mesiacoch je oázou slnečného svetla
Podľa CIA World Factbook počas letných mesiacov, keď je slnko neustále nad obzorom, dopadá na južný pól viac slnečného svetla ako za podobné obdobie na rovníku.
Antarktída má jedinečnú polohu
Antarktída leží takmer celá za antarktickým kruhom, ktorý sa nachádza približne na 66 stupňoch južnej zemepisnej šírky.
Hlístovec je najrozšírenejším suchozemským živočíchom Antarktídy
Najhojnejším suchozemským živočíchom na Antarktíde nie je tučniak, ale malý hlístovec.
Kontinent obývajú tučniaky
Tučniaky sú najbežnejším vtákom v Antarktíde a podľa Britského antarktického prieskumu žijú v kolóniách, ktorých populácia by sa vyrovnala niektorým mestám.
Samec tučniaka zostáva na Antarktíde aj cez zimu
Samec tučniaka cisárskeho je jediným teplokrvným živočíchom, ktorý zostáva na antarktickom kontinente aj počas zimy. Zostáva tu, aby hniezdil na jedinom vajci, ktoré znesie jeho družka (samička strávi deväť týždňov na mori a vracia sa včas, aby sa vajce vyliahlo).
Chýba rozmanitosť
Podľa Britského antarktického úradu sú pôdy väčšiny extrémne chladných púští Antarktídy najmenej rozmanitými biotopmi na Zemi z hľadiska fauny.
Je to neúrodná krajina
Podľa Britského antarktického úradu sa na Antarktíde nenachádzajú žiadne stromy ani kríky a iba dva druhy kvitnúcich rastlín (vyskytujú sa na niektorých okolitých ostrovoch Antarktídy a na Antarktickom polostrove).
Platia pravidlá len pre miestnych obyvateľov
Od roku 1994 sa do Antarktídy nesmú dovážať žiadne nepôvodné druhy.
Zažíva bezprecedentné otepľovanie
Podľa údajov amerického Národného centra pre údaje o snehu a ľade (otvorí sa v novej záložke) sa Antarktický polostrov, ktorý vystupuje do teplejších vôd severne od Antarktídy, od roku 1950 oteplil o 5 F (3 C). Podľa NASA je to niekoľkonásobne viac ako miera otepľovania nameraná pre zvyšok sveta.
Jeho ľadovce sú na ústupe
Približne 87 % ľadovcov na Antarktickom polostrove je na ústupe, povedal v roku 2019 morský biológ David McClintock pre NPR (otvorí sa v novej karte).
Ľadovce sa odlamujú
V marci 2000 sa od Rossovho šelfového ľadovca odtrhla najväčšia ľadová hora, akú kedy namerali. Ľadovec s názvom B-15 bol dlhý 170 míľ (270 km) a široký 25 míľ (40 km), teda takmer ako Connecticut.
Ľadovec Pine Island sa zrýchľuje
Tok ľadovca Pine Island v západnej Antarktíde sa v posledných desaťročiach zrýchľuje a prispieva 25 % k úbytku ľadu v Antarktíde.
Sú tu obrovské piesočné duny
Najväčšia piesková duna v Antarktíde je vysoká 230 stôp (70 m) a široká viac ako 650 stôp (200 m) a nachádza sa v jednom zo suchých údolí McMurdo.
Je veterno, veterno, veterno
Takzvané katabatické vetry vanú z vysokých vnútrozemských častí Antarktídy smerom k oceánu a môžu dosahovať rýchlosť, ktorá sa považuje za silu hurikánu — až 200 míľ za hodinu (320 km
Existuje dobre známy prúd
Najväčší veterný prúd na svete, cirkumpolárny prúd, obieha okolo Antarktídy v smere hodinových ručičiek od západu na východ a má zásadný vplyv na presun tepla, soli, živín a morského života medzi hlavnými oceánskymi povodiami.
Je to domov južného pólu
V Antarktíde sa samozrejme nachádza geografický južný pól, miesto, kde by sa (pomyselná) os rotácie Zeme mala pretínať s jej povrchom — aspoň zvyčajne to tak býva. Na obežnej dráhe Zeme dochádza k určitému kolísaniu, takže táto poloha nie je vždy presná.
Antarktída je veľmi studená
Vzduch v Antarktíde je taký studený, že vodná para môže zo vzduchu kondenzovať a vytvárať malé kryštáliky ľadu, ktoré potom padajú na zem. Za slnečného dňa sa slnečné lúče na kryštálikoch trblietajú a vytvárajú fenomén nazývaný diamantový prach, uvádza British Antarctic Survey.
Je tu niekoľko skvelých útvarov
Obrovské duté ľadové veže sa na hore Erebus tvoria, keď fumarolové trhliny na sopke, ktoré vypúšťajú horúci plyn, chrlia paru do voľného priestoru. Para v mrazivom vzduchu zamŕza a vytvára veže vysoké až 10 m.
Antarktické jazero je slané
Hlboké jazero v Antarktíde je také slané, že zostáva tekuté aj pri teplotách mínus 4 F (mínus 20 C).
V ozónovej vrstve je diera
Vedci z British Antarctic Survey si prvýkrát všimli výrazný úbytok ozónu vo vrstve atmosféry nazývanej spodná stratosféra nad Antarktídou v 70. rokoch 20. storočia.
Má zamračenú oblohu
Podľa Britského antarktického prieskumu patria oblasti pozdĺž pobrežia Antarktídy medzi najoblačnejšie miesta na svete. Táto "diera" v ozónovej vrstve sa zväčšuje a zmenšuje v závislosti od ročných období a z veľkej časti ju spôsobujú chemické látky nazývané chlórfluórované uhľovodíky, ktoré sa kedysi bežne používali v klimatizáciách, aerosólových sprejoch a chladničkách.
Je to raj pre lovcov meteoritov
Antarktída sa považuje za hlavné lovisko meteoritov na Zemi, čiastočne preto, že tmavé horniny vyniknú na bielom ľade, ale aj preto, že meteority sú zväčša nenarušené prírodnými procesmi.
Stanovil rekord v najchladnejšej teplote
Zatiaľ čo najchladnejšia teplota, aká bola kedy nameraná teplomerom na povrchu Zeme, bola zaznamenaná na stanici Vostok (pozri snímku 1), najchladnejšia teplota, aká bola kedy zaznamenaná, bola takmer mínus 136 F (mínus 93,2 C), nameraná v kapsách roztrúsených v blízkosti vysokého ľadového hrebeňa medzi Dome Argus a Dome Fuji, dvoma vrcholmi na Východoantarktickej plošine. Satelitné meranie, ktoré sa uskutočnilo 10. augusta 2010, bolo oznámené v decembri 2013 a ak sa potvrdí na zemi, mohlo by prekonať rekord z Vostoku. Svetová meteorologická organizácia uznáva za oprávnené rekordy len merania teploty vykonané niekoľko metrov nad zemou.
