Účinky globálneho otepľovania sú viditeľné a citeľné na celej planéte. Globálne otepľovanie, postupné zohrievanie zemského povrchu, oceánov a atmosféry, je spôsobené ľudskou činnosťou, predovšetkým spaľovaním fosílnych palív, ktoré do atmosféry vypúšťajú oxid uhličitý (CO2), metán a iné skleníkové plyny.
Dôsledky globálneho otepľovania sú už merateľné a viditeľné.
"Môžeme to pozorovať v reálnom čase na mnohých miestach," povedal pre Live Science Josef Werne, profesor geológie a environmentálnych vied na Pittsburskej univerzite. "Ľad sa topí v polárnych ľadovcoch aj v horských ľadovcoch. Jazerá na celom svete vrátane Horného jazera sa rýchlo otepľujú — v niektorých prípadoch rýchlejšie ako okolité prostredie. Zvieratá menia migračné vzorce a rastliny menia termíny svojej aktivity," napríklad stromy pučia listy skôr na jar a opúšťajú ich neskôr na jeseň.
Tu je podrobný pohľad na pretrvávajúce účinky globálneho otepľovania.
Globálne otepľovanie zvyšuje priemerné teploty a teplotné extrémy<
Jedným z najbezprostrednejších a najzrejmejších dôsledkov globálneho otepľovania je zvýšenie teplôt na celom svete. Podľa Národného úradu pre oceány a atmosféru (NOAA) sa priemerná globálna teplota za posledných 100 rokov zvýšila približne o 1,4 stupňa Fahrenheita (0,8 stupňa Celzia).
Od začiatku vedenia záznamov v roku 1895 bol podľa údajov NOAA a NASA najteplejším rokom na svete rok 2016 (otvorí sa v novej záložke) . V tomto roku bola teplota zemského povrchu o 1,78 stupňa F (0,99 stupňa C) vyššia ako priemer za celé 20. storočie. Pred rokom 2016 bol celosvetovo najteplejším zaznamenaným rokom rok 2015. A pred rokom 2015? Áno, rok 2014. V skutočnosti sa všetkých 10 najteplejších rokov v histórii vyskytlo od roku 2005, ktorý sa vyrovnal roku 2013 ako 10. najteplejší rok v histórii, podľa správy NOAA’s Global Climate Report 2021 (otvorí sa v novej karte) . Prvých 6 najteplejších rokov v histórii na celom svete uzatvárajú (v poradí od najteplejšieho po menej teplý): 2020, 2019, 2015, 2017 a 2021.
Podľa NOAA bol rok 2016 v Spojených štátoch a na Aljaške druhým najteplejším rokom v histórii a dvadsiatym rokom po sebe, keď priemerná ročná teplota na povrchu prekročila 122-ročný priemer od začiatku vedenia záznamov. Prekonané teplotné rekordy v USA sa čoraz častejšie stávajú normou: To je najväčší rozsah rekordne vysokých teplôt, aký bol kedy v krajine zaznamenaný, podľa Národného centra pre environmentálne informácie (otvorí sa v novej záložke) .
Globálne otepľovanie zvyšuje výskyt extrémnych prejavov počasia<
S globálnym otepľovaním sa menia aj poveternostné podmienky. Priamym dôsledkom globálneho otepľovania je extrémne počasie.
Tieto extrémy sa vyskytujú v rôznych podobách. Jedným z dôsledkov klimatických zmien môžu byť paradoxne chladnejšie zimy, než je v niektorých oblastiach bežné.
Zmeny klímy môžu spôsobiť, že polárne prúdenie — hranica medzi studeným vzduchom na severnom póle a teplým rovníkovým vzduchom — sa presunie na juh a prinesie so sebou studený arktický vzduch. To je dôvod, prečo sa v niektorých štátoch môže náhle ochladiť alebo môže nastať chladnejšia zima, než je obvyklé, a to aj počas dlhodobého trendu globálneho otepľovania, vysvetlil Werne.
"Klíma je podľa definície dlhodobý priemer počasia za mnoho rokov. Jeden chladný (alebo teplý) rok alebo obdobie má len málo spoločného s celkovou klímou. Až keď sa tieto chladné (alebo teplé) roky stávajú čoraz pravidelnejšími, začneme ich považovať za zmenu klímy a nie len za anomálny rok počasia," povedal. Globálne otepľovanie mení aj iné extrémne počasie. Podľa Laboratória pre dynamiku geofyzikálnych tekutín NOAA (otvorí sa v novej záložke) , hurikány budú v otepľujúcom sa svete pravdepodobne v priemere intenzívnejšie. Väčšina počítačových modelov naznačuje, že frekvencia hurikánov zostane približne rovnaká (alebo sa dokonca zníži), ale tie búrky, ktoré sa vytvoria, budú mať schopnosť zrážať viac dažďa vďaka tomu, že teplejší vzduch udrží viac vlhkosti.
"A aj keď budú hurikány v celosvetovom meradle menej časté, v niektorých konkrétnych oblastiach by sa mohli vyskytovať častejšie," povedal atmosférický vedec Adam Sobel, autor knihy Storm Surge: Hurricane Sandy, Our Changing Climate, and Extreme Weather of the Past and Future (otvorí sa v novej záložke) (HarperWave, 2014). "Okrem toho sú vedci presvedčení, že hurikány budú v dôsledku zmeny klímy intenzívnejšie." Hurikány totiž získavajú energiu z rozdielu teplôt medzi teplým tropickým oceánom a studenými hornými vrstvami atmosféry. Globálne otepľovanie tento teplotný rozdiel zvyšuje. "Keďže najväčšie škody spôsobujú zďaleka najintenzívnejšie hurikány — ako napríklad tajfún Haiyan na Filipínach v roku 2013 — znamená to, že hurikány by mohli byť celkovo ničivejšie," povedal Sobel, profesor Kolumbijskej univerzity na katedrách vied o Zemi a životnom prostredí a aplikovanej fyziky a aplikovanej matematiky. (Hurikány sa v západnej časti severného Tichého oceánu nazývajú tajfúny a v južnom Tichom oceáne a Indickom oceáne sa nazývajú cyklóny). Navyše, hurikány budúcnosti budú zasahovať pobrežia, ktoré sú už teraz náchylné na záplavy v dôsledku zvyšovania hladiny morí spôsobeného zmenou klímy. To znamená, že každá daná búrka pravdepodobne spôsobí väčšie škody, ako by spôsobila vo svete bez globálneho otepľovania.
Blesky sú ďalším prvkom počasia, ktorý je ovplyvnený globálnym otepľovaním. Podľa štúdie z roku 2014 (otvorí sa v novej záložke) sa do roku 2100 očakáva 50 % nárast počtu úderov blesku v Spojených štátoch, ak sa globálne teploty budú naďalej zvyšovať. Výskumníci v tejto štúdii zistili, že na každý 1,8 stupňa F (1 stupeň C) oteplenia atmosféry pripadá 12 % nárast bleskovej aktivity. NOAA vytvorila v roku 1996 index klimatických extrémov v USA (otvorí sa v novej záložke) (CEI) na sledovanie extrémnych poveternostných udalostí. Počet extrémnych poveternostných udalostí, ktoré patria medzi najneobvyklejšie v historických záznamoch, podľa CEI za posledné štyri desaťročia stúpal. Vedci predpokladajú, že extrémne poveternostné javy, ako sú vlny horúčav, suchá, blizardy a dažďové búrky, sa budú v dôsledku globálneho otepľovania vyskytovať aj naďalej častejšie a s väčšou intenzitou, uvádza sa v správe Climate Central (otvorí sa v novej záložke) . Klimatické modely predpovedajú, že globálne otepľovanie spôsobí výrazné zmeny klimatických modelov na celom svete. Tieto zmeny budú pravdepodobne zahŕňať výrazné zmeny v usporiadaní vetra, ročných zrážkach a sezónnych zmenách teplôt. Tieto vplyvy sa líšia v závislosti od lokality a geografickej polohy. Napríklad podľa americkej Agentúry na ochranu životného prostredia (EPA) (otvorí sa v novej záložke) , východ Spojených štátov má v priebehu času tendenciu byť vlhší, zatiaľ čo západ – a najmä juhozápad – sú čoraz suchšie. Keďže vysoké hladiny skleníkových plynov pravdepodobne zostanú v atmosfére mnoho rokov, podľa EPA sa očakáva, že tieto zmeny budú trvať niekoľko desaťročí alebo dlhšie.
Globálne otepľovanie topí ľad<
Jedným z hlavných prejavov klimatických zmien je zatiaľ topenie. Podľa výskumu z roku 2016 uverejneného v časopise Current Climate Change Reports Severná Amerika, Európa a Ázia zaznamenali v rokoch 1960 až 2015 trend znižovania snehovej pokrývky. (otvorí sa v novej záložke) Podľa Národného centra pre údaje o snehu a ľade je v súčasnosti na severnej pologuli o 10 % menej permafrostu (otvorí sa v novej záložke) , teda trvalo zamrznutej pôdy, ako na začiatku 20. storočia. Rozmrazovanie permafrostu môže spôsobiť zosuvy pôdy a iné náhle zrútenia pôdy. Môže tiež uvoľniť dlho pochované mikróby, ako v prípade z roku 2016, keď rozmrzla skrýša pochovaných mŕtvol sobov a spôsobila vypuknutie antraxu. Jedným z najdramatickejších účinkov globálneho otepľovania je zmenšovanie arktického morského ľadu. Na jeseň aj v zime 2015 a 2016 dosiahol morský ľad rekordne nízke hodnoty, čo znamená, že v čase, keď by mal byť ľad na vrchole, zaostával. Roztopenie znamená, že je menej hrubého morského ľadu, ktorý pretrváva viac rokov. To znamená, že menej tepla sa odráža späť do atmosféry od lesklého povrchu ľadu a viac ho pohlcuje pomerne tmavý oceán, čím vzniká spätná väzba, ktorá spôsobuje ešte väčšie topenie, uvádza sa v správe NASA Operation IceBridge (otvorí sa v novej karte) . Aj ústup ľadovcov je zjavným dôsledkom globálneho otepľovania. V národnom parku Glacier v Montane, kde sa kedysi nachádzalo približne 150 ľadovcov, sa podľa údajov U.S. Geological Survey v súčasnosti nachádza len 25 ľadovcov väčších ako 25 hektárov. Podobný trend sa prejavuje v ľadovcových oblastiach na celom svete. Podľa štúdie z roku 2016 v časopise Nature Geoscience je 99 % pravdepodobnosť, že tento rýchly ústup je spôsobený zmenou klímy spôsobenou človekom. Podľa zistení týchto výskumníkov niektoré ľadovce ustúpili až 15-krát viac, ako by ustúpili bez globálneho otepľovania.
Hladina mora a okysľovanie oceánov<
Vo všeobecnosti platí, že s topením ľadu sa zvyšuje hladina morí. Podľa správy Svetovej meteorologickej organizácie z roku 2021 (otvorí sa v novej záložke) sa tempo zvyšovania morskej hladiny zdvojnásobilo z 0,08 palca (2,1 milimetra) ročne v rokoch 1993 až 2002 na 0,17 palca (4,4 mm) ročne v rokoch 2013 až 2021.
Očakáva sa, že topenie polárneho ľadu v arktických a antarktických oblastiach spolu s topením ľadovcov a ľadovcov v Grónsku, Severnej Amerike, Južnej Amerike, Európe a Ázii výrazne zvýši hladinu morí. Podľa EPA sa hladina svetových morí od roku 1870 zvýšila približne o 8 cm a očakáva sa, že v nasledujúcich rokoch sa tempo zvyšovania zvýši. Ak budú súčasné trendy pokračovať, mnohé pobrežné oblasti, kde žije približne polovica ľudskej populácie na Zemi, budú zaplavené.
Vedci predpokladajú, že do roku 2100 bude priemerná hladina mora v New Yorku o 2,3 stopy (7 metrov) vyššia, v Hampton Roads vo Virgínii o 2,9 stopy (0,88 m) a v Galvestone v Texase o 3,5 stopy (1,06 m) vyššia, uvádza EPA. Podľa správy IPCC (otvorí sa v novej záložke) , ak sa emisie skleníkových plynov nebudú kontrolovať, hladina svetových morí by mohla do roku 2100 stúpnuť až o 3 stopy (0,9 metra). Tento odhad predstavuje nárast oproti odhadovaným 0,9 až 2,7 stopám (0,3 až 0,8 metra), ktoré boli predpovedané v správe IPCC z roku 2007 pre budúce zvýšenie hladiny morí.
Hladina morí nie je jediná vec, ktorá sa mení v oceánoch v dôsledku globálneho otepľovania. So zvyšujúcou sa hladinou CO2 oceány absorbujú časť tohto plynu, čo zvyšuje kyslosť morskej vody. Werne to vysvetľuje takto: "Keď sa CO2 rozpustí vo vode, vznikne kyselina uhličitá. Je to presne to isté, čo sa deje v plechovkách sódovej vody. Keď otvoríte vrchnák plechovky Dr. Peppera, pH je 2 — dosť kyslé."
Podľa agentúry EPA sa od začiatku priemyselnej revolúcie na začiatku 1700-tych rokov zvýšila kyslosť oceánov približne o 25 percent. "V oceánoch je to problém najmä preto, že mnohé morské organizmy majú schránky z uhličitanu vápenatého (koraly, ustrice) a ich schránky sa v kyslom roztoku rozpúšťajú," povedal Werne. "Takže keď do oceánu pridávame čoraz viac CO2, stáva sa čoraz kyslejším, čo rozpúšťa čoraz viac schránok morských živočíchov. Je samozrejmé, že to nie je dobré pre ich zdravie."
Ak bude súčasný trend okysľovania oceánov pokračovať, očakáva sa, že koralové útesy budú čoraz vzácnejšie v oblastiach, kde sú teraz bežné, vrátane väčšiny amerických vôd, uvádza EPA. V rokoch 2016 a 2017 zasiahlo časti Veľkého bariérového útesu v Austrálii bielenie, jav, pri ktorom koraly vyvrhujú svoje symbiotické riasy. Bielenie je prejavom stresu spôsobeného príliš teplými vodami, nevyváženým pH alebo znečistením; koraly sa môžu z bielenia zotaviť, ale opakované epizódy znižujú pravdepodobnosť zotavenia.
Rastliny a zvieratá<
Očakáva sa, že účinky globálneho otepľovania na ekosystémy Zeme budú významné a rozsiahle. Podľa správy Národnej akadémie vied mnohé druhy rastlín a živočíchov už v dôsledku otepľovania presúvajú svoj areál na sever alebo do vyšších nadmorských výšok.
"Nepresúvajú sa len na sever, ale aj od rovníka smerom k pólom. Jednoducho sledujú rozsah príjemných teplôt, ktorý sa s otepľovaním globálnej priemernej teploty sťahuje k pólom," povedal Werne. V konečnom dôsledku sa to podľa neho stáva problémom, keď je rýchlosť klimatických zmien (ako rýchlo sa oblasť mení, vyjadrené priestorovým termínom) rýchlejšia ako rýchlosť, akou môžu mnohé organizmy migrovať. Z tohto dôvodu mnohé živočíchy nemusia byť schopné konkurovať v novom klimatickom režime a môžu vyhynúť.
Okrem toho podľa EPA sťahovavé vtáky a hmyz v súčasnosti prilietajú na svoje letné kŕmiská a hniezdiská o niekoľko dní alebo týždňov skôr ako v 20. storočí.
Teplejšie teploty tiež rozšíria rozsah výskytu mnohých patogénov spôsobujúcich choroby, ktoré boli kedysi obmedzené na tropické a subtropické oblasti, a vyhubia rastlinné a živočíšne druhy, ktoré boli predtým pred chorobami chránené.
Okrem toho zvieratá žijúce v polárnych oblastiach čelia existenčnému ohrozeniu. V Arktíde ohrozuje úbytok morského ľadu a zmeny v topení ľadu najmä druhy závislé od ľadu, ako sú narvaly (Monodon monoceros), medvede biele (Ursus maritimus) a mrože (Odobenus rosmarus), uviedol Svetový fond na ochranu prírody (WWF) (otvorí sa v novej karte). Zvieratá v Antarktíde tiež čelia vážnym výzvam — v októbri 2022 vyhlásil americký úrad pre ryby a divokú prírodu tučniaky cisárske (Aptenodytes forsteri) za ohrozené v dôsledku hrozby klimatických zmien.
Štúdia z roku 2020 uverejnená v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (otvorí sa v novej záložke) naznačuje, že každému tretiemu druhu rastlín a živočíchov hrozí do roku 2070 vyhynutie v dôsledku zmeny klímy.
Sociálne účinky<
Tak ako sa očakáva dramatický vplyv zmeny klímy na prírodu, predpokladané zmeny v ľudskej spoločnosti môžu byť ešte ničivejšie.
Poľnohospodárske systémy budú pravdepodobne vystavené ochromujúcemu úderu. Hoci sa vegetačné obdobia v niektorých oblastiach predĺžia, kombinácia vplyvov sucha, nepriaznivého počasia, nedostatku akumulovaného topiaceho sa snehu, väčšieho počtu a rozmanitosti škodcov, nižšej hladiny podzemnej vody a straty ornej pôdy by mohla spôsobiť vážne neúrody a nedostatok hospodárskych zvierat na celom svete.
Štátna univerzita v Severnej Karolíne (otvorí sa v novej záložke) tiež uvádza, že oxid uhličitý ovplyvňuje rast rastlín. Hoci CO2 môže zvýšiť rast rastlín, rastliny sa môžu stať menej výživnými.
Táto strata potravinovej bezpečnosti môže spôsobiť chaos na medzinárodných trhoch s potravinami a môže vyvolať hladomory, potravinové nepokoje, politickú nestabilitu a občianske nepokoje na celom svete, uvádza sa vo viacerých analýzach z rôznych zdrojov, napríklad z ministerstva obrany USA, Centra pre americký pokrok a Medzinárodného centra Woodrowa Wilsona pre vedcov.
Okrem menej výživných potravín sa očakáva aj závažný vplyv globálneho otepľovania na ľudské zdravie. Americká lekárska asociácia zaznamenala nárast počtu chorôb prenášaných komármi, ako je malária a horúčka dengue, ako aj nárast počtu chronických ochorení, ako je astma, čo je pravdepodobne priamy dôsledok globálneho otepľovania. Výskyt vírusu Zika, choroby prenášanej komármi, v roku 2016 poukázal na nebezpečenstvo zmeny klímy. Toto ochorenie spôsobuje pri nakazení tehotných žien devastujúce vrodené chyby plodu a zmena klímy by mohla spôsobiť, že oblasti s vyššími zemepisnými šírkami budú vhodné pre komáre, ktoré toto ochorenie šíria, uviedli odborníci. Dlhšie a teplejšie letá by tiež mohli viesť k šíreniu chorôb prenášaných kliešťami.
Ďalšie čítanie o dôsledkoch globálneho otepľovania<
Mnohé vlády a agentúry aktualizujú informácie o výskume a štatistikách o zmene klímy na internete. Najkomplexnejšie a najhlbšie globálne správy vypracúva Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC), ktorý v roku 2021 vydal svoju šiestu hodnotiacu správu (otvorí sa v novej záložke) o vedeckých poznatkoch o zmene klímy.
Historický pohľad na účinky klimatických zmien na Zemi (a porovnanie súčasného otepľovania) nájdete v knihe Petra Brannena "The Ends of the Earth: (otvorí sa v novej záložke) " (Ecco, 2017).
Viac informácií o potenciálnych vplyvoch zmeny klímy v mestskom prostredí nájdete vo voľne dostupnej kapitole o zmene klímy a jej vplyvoch v knihe "Climate Change Resilience in the Urban Environment" (IOP Publishing, 2017), ktorá sa zaoberá výzvami, ktoré čakajú ľudské populácie.
Ak sa chcete hlbšie ponoriť do psychologickej problematiky, prečo je ťažké prijať všetky tieto zlé správy, vyskúšajte knihu "Ani na to nemysli: (otvorí sa v novej záložke) " (Bloomsbury USA, 2015) od klimatického aktivistu a komunikátora Georgea Marshalla.
Dalšie zdroje<
- Táto stránka NASA (otvorí sa na novej karte) obsahuje sériu vizualizácií, ktoré ilustrujú, ako sa v priebehu času menia niektoré z kľúčových klimatických indikátorov Zeme – morský ľad, hladina mora, globálna teplota a oxid uhličitý.
- Tento vzdelávací modul NOAA o vzostupe hladiny mora (otvorí sa na novej karte) obsahuje vzdelávacie videá, pozadie pre učiteľov, vzdelávacie ciele a ďalšie.
- ClimateBrief zhromaždil (otvorí sa na novej karte) 10 najlepších videí o klimatických zmenách na YouTube.
- Táto stránka NASA (otvorí sa na novej karte) obsahuje sériu vizualizácií, ktoré ilustrujú, ako sa v priebehu času menia niektoré z kľúčových klimatických indikátorov Zeme – morský ľad, hladina mora, globálna teplota a oxid uhličitý.
- Tento vzdelávací modul NOAA o vzostupe hladiny mora (otvorí sa na novej karte) obsahuje vzdelávacie videá, pozadie pre učiteľov, vzdelávacie ciele a ďalšie.
- ClimateBrief zhromaždil (otvorí sa na novej karte) 10 najlepších videí o klimatických zmenách na YouTube.
- Táto stránka NASA (otvorí sa na novej karte) obsahuje sériu vizualizácií, ktoré ilustrujú, ako sa v priebehu času menia niektoré z kľúčových klimatických indikátorov Zeme – morský ľad, hladina mora, globálna teplota a oxid uhličitý.
- Tento vzdelávací modul NOAA o vzostupe hladiny mora (otvorí sa na novej karte) obsahuje vzdelávacie videá, pozadie pre učiteľov, vzdelávacie ciele a ďalšie.
- ClimateBrief zhromaždil (otvorí sa na novej karte) 10 najlepších videí o klimatických zmenách na YouTube.
- Táto stránka NASA (otvorí sa na novej karte) obsahuje sériu vizualizácií, ktoré ilustrujú, ako sa v priebehu času menia niektoré z kľúčových klimatických indikátorov Zeme – morský ľad, hladina mora, globálna teplota a oxid uhličitý.
- Tento vzdelávací modul NOAA o vzostupe hladiny mora (otvorí sa na novej karte) obsahuje vzdelávacie videá, pozadie pre učiteľov, vzdelávacie ciele a ďalšie.
- ClimateBrief zhromaždil (otvorí sa na novej karte) 10 najlepších videí o klimatických zmenách na YouTube.
Bibliografia<
- EPA: Climate Change: Basic Information (otvorí sa na novej karte)
- NASA: Global Climate Change (otvorí sa na novej karte)
- NOAA: Klimatické správy a údaje (otvorí sa na novej karte)
- EPA: Climate Change: Basic Information (otvorí sa na novej karte)
- NASA: Global Climate Change (otvorí sa na novej karte)
- NOAA: Klimatické správy a údaje (otvorí sa na novej karte)
- EPA: Climate Change: Basic Information (otvorí sa na novej karte)
- NASA: Global Climate Change (otvorí sa na novej karte)
- NOAA: Klimatické správy a údaje (otvorí sa na novej karte)
- EPA: Climate Change: Basic Information (otvorí sa na novej karte)
- NASA: Global Climate Change (otvorí sa na novej karte)
- NOAA: Klimatické správy a údaje (otvorí sa na novej karte)
